SPPK a Únia potravinárov Slovenska presadzuje reálne kroky na zvyšovanie predaja domácich potravín na vnútornom trhu

     Návrat slovenských potravín do obchodov považuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) za jednu zo svojich kľúčových úloh. V reakcii na iniciatívu Zväzu obchodu a cestovného ruchu (ZOCSR) SR a Potravinárskej komory Slovenska (PKS) na podporu ekonomiky Slovenska to povedal podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) pre potravinárstvo a obchod Dušan Janíček. Podľa neho sa slovenské potravinárstvo v dôsledku viacerých vplyvov, vrátane správania sa obchodných reťazcov k domácim dodávateľom, ocitlo v mimoriadne zložitej situácii.

     „S klesajúcim rozmerom domácej agrárnej produkcie sa postupne znižovala aj domáca výroba potravín, ktorá sa v ostatných rokoch stabilizovala zhruba na úrovni 3,1 miliardy eur“, uviedol D. Janíček. „Ešte pred desiatimi rokmi však predstavovala viac ako 4 miliardy eur a na začiatku sociálno-ekonomickej transformácie bola dokonca o ďalších takmer 10 % vyššia. Jedným z kľúčových problémov, na ktorý poukazujeme už dlho, je nízke zastúpenie domácich potravín v ponuke obchodných sietí podnikajúcich na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sa v našej krajine predáva zhruba polovica dovozových potravín, zaraďuje Slovensko do kategórie štátov s nedostatočne rozvinutou výrobnou základňou alebo inými objektívnymi príčinami nízkej domácej produkcie potravinárskeho tovaru“.

     Ako ďalej poznamenal D. Janíček, v minulosti obchodné reťazce často spochybňovali výsledky kontrol profesijnej samosprávy, zameraných na fyzické zastúpenie domáceho a zahraničného tovaru vo svojich predajných miestach. Argumentovali, že podiel predaja domácich výrobkov na ich celkovom obrate je výrazne nadpolovičný, hoci z hľadiska početného zastúpenia môže byť nižší. Lenže aj zo samotných hlásení obchodných reťazcov o podiele predaja domácich potravín na ich celkovom obrate, ktoré v zmysle platného zákona o potravinách zaslali Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, vyplynulo, že dosiahol len 51,8 %, pričom bol veľmi rozdielny vo vzťahu k produktom jednotlivých výrobných odborov potravinárskeho priemyslu.

     „Obchodné systémy už dlho verejne deklarujú, že majú záujem predávať domáce potraviny, ale v praxi väčšiu ústretovosť voči domácim dodávateľom zatiaľ príliš neprejavujú“, zdôraznil D. Janíček. „V obchodných vzťahoch sa naďalej prejavuje ich výrazná dominancia, keďže ovládajú zhruba 80 % slovenského potravinového trhu. V jeho rámci ich síce pôsobí viac, čo navodzuje dojem otvoreného konkurenčného prostredia, ale v skutočnosti táto konkurencia ústi iba do stupňovania tlaku na dodávateľov. Ten je taký veľký, že mnohí malí a strední výrobcovia mu jednoducho nedokázali dlhodobo čeliť a boli na trhu nahradení importovaným tovarom“.

     Cesta z tohto prepadliska nebude jednoduchá. Zvyšovanie predaja domácich potravín sa podľa SPPK dá zabezpečiť iba súbežnou realizáciou viacerých krokov. Na úseku legislatívy je potrebné reagovať na získané poznatky z praxe novelizáciou viacerých zákonov, najmä však dvoch kľúčových - o potravinách a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. „Uvedomujeme si však, že sa nemôžeme spoliehať len na legislatívu. Veľmi dôležité sú aj marketingové a propagačné aktivity, bez ktorých sa len ťažko budeme hýbať dopredu“, konštatoval D. Janíček.

     Spolupráca s obchodom je mimoriadne dôležitá, ale nemôže zostávať len vo všeobecnej deklaratórnej rovine, ako je to zatiaľ aj v prípade spomínanej iniciatívy ZOCR SR a PKS. Ak majú obchodné reťazce naozaj úprimný záujem o predaj väčšieho množstva domácich potravín, potom by pre ne nemalo byť problémom verejne sa zaviazať, že nebudú voči ich dodávateľom používať praktiky, vedúce k obchádzaniu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny. Rovnako by mali zintenzívniť nákup potravín v regiónoch a neodrádzať regionálnych malých a stredných výrobcov od spolupráce kladením neúmerných množstevných, cenových a iných podmienok. Práve tieto prístupy podľa SPPK v minulosti spôsobili, že mnoho producentov kvalitných potravín sa v ponuke obchodných systémov neobjavilo a viacerí z nich museli ukončiť činnosť.

     Samoregulácia, ktorej sa zástupcovia obchodu zvyknú dovolávať najmä v snahe vyhnúť sa regulácii, sa v praxi neosvedčila. Ide nielen o známe prípady z Veľkej Británie a zo Španielska, ale aj o aktivitu koordinovanú Európskou komisiou pod názvom Iniciatíva dodávateľského reťazca, spolu pre dobré obchodné praktiky. Napriek tomu, že Princípy dobrého správania sa vo vertikálnych vzťahoch súvisiacich s potravinami, týkajúce sa tejto iniciatívy, podpísali aj zástupcovia európskych obchodníckych organizáciami už pred dvomi rokmi a v septembri tohto roka sa k nim prihlásili tiež spoločnosti Tesco Slovakia, Billa Slovakia alebo i Metro Slovakia, slovenskí dodávatelia nepocítili žiadne reálne zlepšenie z hľadiska uplatňovania nekalých obchodných praktík.

     Naopak, tento fenomén dosiahol také rozmery na európskej i celosvetovej úrovni, že jeho riešenie prostredníctvom samoregulácie je iluzórne. Tvrdí to - okrem iného - nielen Európsky hospodársky a sociálny výbor, ale aj Európska komisia, ktorá vo svojej Zelenej knihe o nekalých obchodných praktikách otvorene spochybňuje existenciu reálnej zmluvnej slobody vo vzťahoch medzi obchodnými reťazcami a ich dodávateľmi potravín. Na tieto skutočnosti upozorňuje SPPK už dlho, pričom je presvedčená, že na zabezpečenie nápravy je nevyhnutná určitá regulácia, pretože dominancia obchodu je už taká veľká, že samoregulačné mechanizmy na to nemôžu stačiť.

     „V rámci našej komory organizujeme rôzne regionálne prehliadky potravín a súťaže v príprave jedál na základe originálnych receptúr, v čom mienime naďalej pokračovať. Nedávno sme ukončili pilotný projekt súťaže pod názvom Hovorme o jedle, do ktorej sa zapojilo 164 základných škôl a takmer 38-tisíc žiakov v celej krajine, čo nás príjemne prekvapilo. Jeho súčasťou boli aj návštevy poľnohospodárskych a potravinárskych podnikov, kde sa deti mohli na vlastné oči presvedčiť, ako sa jednotlivé výrobky vyrábajú, ba tí odvážnejší mali možnosť sami si pod dohľadom odborníkov napiecť chlieb alebo koláče. Dlhodobo presadzujeme uplatňovanie systematickej práce so spotrebiteľom, pretože si uvedomujeme, že naše domáce potraviny môže zachrániť predovšetkým slovenský zákazník“, informoval D. Janíček.

     Podľa SPPK bude potrebné, aby domáci producenti siahali aj po nových, doteraz nie veľmi rozšírených, ale o to perspektívnejších a modernejších formách odbytu. Veľmi dôležité bude posilnenie vyjednávacej sily prvovýrobcov prostredníctvom vytvárania odbytových združení. Intenzívnejšie ako doteraz sa treba venovať hľadaniu nových foriem spolupráce existujúcich silných dodávateľov a satelitných výrobcov - subdodávateľov. Zabúdať nemožno ani na podporu spolupráce v potravinovej vertikále, vytváranie alternatívnych odbytových miest, farmárskych trhov a tržníc na regionálnej úrovni. Postupne sa bude zrejme vo väčšom rozsahu presadzovať tiež rozvoz čerstvých potravín, debničkový predaj a predaj výrobkov z dvora, ktorý začína byť medzi obyvateľmi čoraz populárnejší.

Ing. Stanislav NEMEC, tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
Bratislava, 9. decembra 2013